strom

Slovo „strom“ je základným podstatným menom v slovenčine, ktoré označuje trvácnu rastlinu s drevnatou stonkou. Je to jedno z prvých slov, ktoré sa študenti slovenčiny učia, pretože je kľúčové pre opis prírody, prostredia a krajiny. Slovensko je krajina s vysokým podielom lesov, takže toto slovo sa v bežnej konverzácii vyskytuje veľmi často.

Gramaticky ide o neživotné podstatné meno mužského rodu. Skloňuje sa podľa vzoru dub. To znamená, že v nominatíve množného čísla má príponu -y (stromy) a v genitíve jednotného čísla príponu -u (zo stromu). Je dôležité si pamätať, že hoci je strom biologicky živý organizmus, v slovenskej gramatike sa s ním narába ako s neživotným predmetom.

Najčastejšie sa so slovom strom stretávame pri opise lesa, parku alebo záhrady. Rozlišujeme dva základné typy: ihličnaté stromy (ako smrek alebo borovica) a listnaté stromy (ako dub alebo buk). Špeciálnym kultúrnym kontextom je „vianočný stromček“, čo je ozdobená jedlička alebo smrek, okolo ktorého sa schádza rodina počas Vianoc. V poľnohospodárstve často hovoríme o „ovocných stromoch“, ktoré rodia jablká, hrušky či slivky.

Často sa porovnáva so slovom „krík“. Hlavný rozdiel je v tom, že strom má jeden jasne definovaný kmeň, zatiaľ čo krík sa vetví hneď od zeme a je zvyčajne nižší. Ďalším súvisiacim pojmom je „drevina“, čo je odbornejší termín zahŕňajúci stromy aj kríky. Slovo „stromček“ je zdrobnenina, ktorá sa používa buď pre mladý, malý strom, alebo špecificky pre vianočný strom. Slováci majú k stromom silný vzťah, čo sa odráža aj v mnohých ľudových piesňach a prísloviach. Napríklad národným stromom Slovákov je lipa, ktorá symbolizuje slovanskú vzájomnosť.